Venované mojej starkej ♥

Jedno z týchto tričiek bolo ušité mojou milovanou starkou, pred vyše 25 rokmi, uhádnete ktoré?

Prečo tak ľúbim šitie a keď vás dokáže rozrevať kus starej, zatuchnutej látky...

                                       

Už dávnejšie som poprosila rodičov aby mi poslali niečo, čo nám šila naša starká. Viem, že mamina odkladá veľa vecí z našeho detstva. Až teraz, keď mám vlastnú rodinu si uvedomujem aké poklady to sú.

 Pamätám sa ako mi starká štrikovala na bábiky oblečenie, sedela pri telenovele Manuela a štrikovala žlté a biele ponožky mojej Karolíne (bába). Bože, bola som jej dosť vďačná za tú prácu? Poďakovala som jej?Dala som jej aspoň pusu či objatie? Keby len dnes vedela ako veľmi si to vážim a ponožtičky mám odložené na poličke s jej receptami na tie fantastické koláče, ktoré už bohužiaľ nebudú nikdy chutit tak krémovo a lahodne.

Keď som nedávno držala v rukách vecičky, ktoré starká šila pre mňa, keď som bola vo veku môjho syna, úplne sa mi pustili slzy z očí. Mala som v rukách kus práce mojej zlatej starkej, kus jej energie, kus nej. Akoby tu opäť bola so mnou, pri mne, stála za mnou a usmievala sa...čo by len povedala, čo by si myslela?

Mám pocit, že som ju vlastne veľmi nepoznala, nepamätám si ju už tak dobre. Bola som snáď ja tak malá, či mi vypadáva pamäť...

Spomienky ktoré mám sú skôr na jej posledné roky. Roky, keď bola chorá. Pamätám sa, že sme sa o ňu všetci starali. Školu som mala oproti jej bytu a cez obed som k nej občas zabehla a naservírovala jej obed. Pamätám si, že ma to otravovalo, nebavilo ma robiť jej spoločnosť... toľká irónia, čo by som dnes za tie chvíle dala. Dnes rozumiem, že jej asi ani nevadilo, keď sme sa nemali o čom rozprávať, stačilo jej, že tam sedím, že tam nie je sama... Snáď som jej nedala pocítiť, že je na obtiaž, že ma to nebavilo...tak veľmi sa za to dnes hanbím, prečo som si vtedy neuvedomovala kto je, aká je úžasná a ako veľmi ju ľúbim.

Hovorí sa, že človek časom selektuje spomienky a ostávajú len tie dobré. Ja nič neselektujem, starká bola skutočne na nás všetkých len dobrá. Sú to také malé útržky čo si pamätám, aká len bola milujúca, starostlivá, ona sa snáď nikdy nesťažovala, vždy na všetkých rovnaký meter, nikto nemohol povedať "teba má radšej"...

V lete nám dala vždy 5korún aby sme si šli kúpiť zmrzlinu,,, ach to boli časy.

Pamätám si ako vstávala vždy skoro ráno a na stole nás už čakalo kakao a rožok s lekvárom. Párkrát som s ňou išla ráno do pekárne a priniesli sme tak teplučký a výborný chlebík. Tak veľmi si prajem pamätať si toho viac. Tých drobných útržkov nech sa mi aspoň prisnijú, prosím. 

♥

Neviem, či dokážem pomenovať presne dôvod, prečo som začala šiť... proste to beriem ako preberanie tradície, ako symbolickú úctu voči starkej a jej práci, mám pocit, že si ju takto držím pri sebe. Niekedy sa s ňou pri práci v duchu rozprávam ako to mám urobiť, čo by mi poradila... :)

Možno za ďalších 25 rokov bude držať kúsky oblečenia môj syn, ktoré mu dnes šijem a bude zažívať podobné pocity ako teraz ja.

Možno je to čas, vďaka ktorému naša mysel dozreje, možno sú to všetky životné situácie ktorými si človek prejde, možno je to výchova v ktorej sa prízvukuje milovať a ctiť si našich najbližších a možno len pocit samoty keď sa utrieďujú myšlienky a pocity.

 V spomienkach ju teraz vrúcnejšie objímam, pozerám do očí a hovorím jej "veľmi ťa ľúbim moja zlatá starká", obed jej servírujem s úsmevom a ostanem o chvíľu dlhšie robiť jej spoločnosť. 

Duša je večná a ja viem, že tie naše sa vždy nájdu.

Týchto pár slov je venovaných pamiatke mojej milovanej starkej, Boženke

Ďakujem ti za všetko

♥

Všetky práva na obsah článku vyhradené. V prípade použitia článku musí byť uvedený jeho zdroj. Ak máte záujem o zverejnenie rozhovoru vo svojom časopise alebo internetovom portály, prosím kontaktujte ma na gahmgahm007@gmail.com

Content rights reserved. Any reproduction must mention the source of an article. If you are interetested to use this Intereview in your magazine or internet portal, please contact me via gahmgahm007@gmail.com