Dostala som sa do diskusie o tom, či my "malí ľudia" máme dáku hodnotu a dokážeme niečo zmeniť, či sú kocky a náš osud, osud našej krajiny, zeme či planéty už rozhodnutý.
Čo si myslíte vy?
Ja mám v tomto jasno...
Zo životných skúseností viem, že všetka sila zmeniť niečo je práve tam dole, v tých malých, bezvýznamných rybkách ...
Zmena k lepšiemu pre malé rybky nepríde takmer nikdy tam zhora. Prečo aj? Im je tam dobre! Oni nemajú dôvod čokoľvek meniť.
Sme to my, malé rybky čo musia ukázať, že nesúhlasia, že nepodporujú a nepotrebujú to, čo je nám diktované ako k životu nevyhnutné!
Snažím sa nepestovať v sebe negatívne pocity, myšlienky, pretože nechcem živiť to negatívno.
No priznám sa, že nemám rada korporácie, nemám rada burzy na ktorých sa znehodnocuje pracovná sila, ľudský život ktorý sa ocení dákymi percentami, cenou...ľudský život je neoceniteľný.
Iróniou je, že takmer každé moje zamestnanie bolo pre korporátnu spoločnosť...iste ako inak..dievča s maturitou a pobytom au-pair v Anglicku,,, s roztomilu angličtinou... prešlo každým pohovorom pre jej žiarivý úsmev a veselú personality :) Čo viacVám je potreba pri pohovore do akejkoľvek korporátnej spoločnosti, než sympatie, to sa zrazu prehliadne fakt, že nemáte predošlé dovednosti z officu, že vôbec netušíte čo vás čaká..stačí, že sa usmievate,dobre vyzeráte a ste priateľská a najlepšie ak aj sloboná.
Áno v tej dobe mi ani nevadilo prísť do officu cez víkend, pretože som nemala zrovna nič lepšie do čoho investovať svoj čas. Teambuildingy som milovala, pretože to bola proste PAARTTYYY...žrádlo a chlast zdarma, čo viac si priať...
Boli signály, zanmenia, či znaky, že to nie je úplný ideál ale poznáte to, človek vidí len to, čo chce vidieť.
Pamätám si kolegyňu, ktorá mi plakala do telefónu, že jej šéf nepovolil voľno keď jej dcérka bola chorá a ona s ňou musela ostať doma. Vraj jej volal aby prišla do práce. Matka dieťaťa, ktorá ho nemá kde odložiť (už toto znie dosť zle).
Boli situácie ako Vianoce, letné prázdniny, Nový rok, Veľká noc.., tieto sviatky mi ako slobodnej dievčine, žijúcej v "cudzej zemi" pretože som žila v Prahe, ale korene a rodinu mám v srdci Slovenska...nič mi to nehovorilo. Netŕpla som nad tým, aby som slávila tieto sviatky s rodinou.
Veľa vecí sa zmenilo založením si vlastnej rodiny. Dnes mi láme srdce už i len predstava, že ten výnimočný čas pre moju rodinu počas víkendov, mám stráviť v spoločnosti ktorá mi potlapká po pleci so slovami "well done, thanks"...mám sa pol roka pripravovať na boj o prázniny, o Vianoce, Veľkú noc, vystúpenia a besiedky v škôlke a škole aby som sa nemusela pozerať do tých najnevinnejších očí a cítiť sa tak strašne previnilo, že som proste nemohla prísť, pretože nás tlačili z Ameriky aby sme si uzavreli účtovníctvo?! Nie, Amerika mi rozhodne nie je vzorom vo výchove dieťaťa, v prístupe k práci a už vôbec nie k rodine, vlastne v ničom. O tom niekedy inokedy...
Príchod dieťaťa mi otvoril oči, mi zmenil život a hovorím "Vďaka Bohu za to!!!" Nie je to v poriadku, obetovať svoj čas, svoj život spoločnosti pre ktorú nie som viac, než číslo. Nedokážem ďalej počúvať ľudí vrieskajúcich po mne cez telefón, že im sťahováci rozbili ich obľúbenú lampičku a ako si to ja zlíznem u šéfa na koberečku, bez mihnutia oka nad všetkou prácou za predošlé mesiace a výbornú spoluprácu. Tam je chyba priatelia....keď veci, materiálne veci začnú mať významnejšiu hodnotu ako človek, život, práca, čas...
Tam niekde som pochopila, že tá zmena ktorou musím prejsť je oveľa hlbšia než som si kedy predstavovala...
Je to životný štýl, sú to každodenné voľby, rozhodnutia v supermarkete, v drogérii, v prístupe k výchove mojich detí, v rešpekte môjho manžela, vo výbere zamestnania a do čoho investujem moju energiu.
Je to vyše 2,5 roka čo som do drogérie nevstúpila pre iné, než plienky. Áno aj to sa dá riešiť ekologickejšie a pri druhom bábe určite budem. Všetko dnes vyrábam doma a je to jednoduché, rýchle a hlavne žiadne peniaze mi nemôžu ohodnotiť ako šetrím naše zdravie a prírodu.
Priznávam, že asi nikdy nedokážeme byť vegetariáni, ale snažíme sa mäso obmedzovať na minimum. Ovocie a zeleninu kupujeme od miestnych farmárov či tetkách pri cestách, ktoré predávajú čo im záhradka priniesla. Nekupujeme, čo nepotrebujeme. Máme staré mobilné telefóny, malému väčšinu oblečenia šijem a my si toho veľa nekupujeme.
Je tu doba, keď nemôžeme ďalej našu nevedomosť ospravedlňovať "a ja som nevedel, že tie zvieratá v Cirkuse sú týrané,,, som nevedel, že ten parfém je testovanýna zvieratách kde musí najprv polovica z nich umrieť aby sa zistila hodnota škodlivosti pre ľudskú rasu..." V dnešnej dobe je nevedomosť výber.
Každý máme možnosť voľby. Naše každodenné rozhodnutia majú oveľa väčšiu váhu ako si častokrát uvedomujeme. Ako sa cítite? Vedeli ste to? Vedeli ste, že Váš nákup v supermarkete môže rozhodnúť o tom, či budú zvieratá naďalej zbytočne umierať pri testovaní či o živote farmára, ktorý sa šialene zadĺžil vďaka spoločnostiam ako Monsanto a zajtra si zrejme siahne na život a jeho deti a manželka prídu o člena rodiny?
Ako sa cítite, keď viete, že vy rozhodujete o tom, či budú veľkochovy ďalej tak odporne zaobchádzať s dobytkom, keď odtrhnú mláďa od matky aby mu ukradli mlieko ktoré mu patrí, keď ho zabijú na mäsíčko, ktoré je populárne hlavne na oslavi Veľkej Noci.
Ako sa cítite, že ste to VY, práve VY kto rozhoduje o všetkom čo sa deje v zákulisí? Ste to VY, kto rozhodne či ďalší zo životov niekde v Indii či Číne padne za obäť, pre Vaše nové topánky, džíny či konzervovaný hrach? Vy neviete o čom hovorím? Iste, to sa predsa neprezentuje v Nočných spávach našich médii, nepíše sa o tom v časopisoch. Rozmýšlali ste niekedy nad tým, prečo to tak je? Chcem veriť tomu, že tí ktorí média vlastnia, veľmi dobre vedia, že ľudia majú ľudskosť, súcit a keby vedeli, čo stojí za výrobkami ktoré denne hádžu do svojich nákupných košikov, nikdy by ich nekúpili.
Tá zmena, musí ísť od každého individuálne. Nikdy nepríde zhora, oni žijú na náš úkor, z našej práce, z našeho času, z našej zaslepenosti a pohodlnosti.
Je veľmi dôležité aby sme si uvedomili, že sme to MY čo máme v rukách budúcnosť našej rodiny, mesta, krajiny, našej zeme.
To červené víno ma dáko naštartovalo, však :D
Aký máte na tento témat názor vy, súhlasíte alebo sa skôr prikláňate k teórii, že kocky sú už hodené. Nie je pohodlné veriť tomu a ani sa nesnažíť niečo zmeniť?
Dávajte pozor na to, čomu venujete svoje myšlienky, svoju energiu pretože to vyživujete. Dávajte pozor na to čo podporujete, pretože toho súčasťou sa stávate.
Neváhajte mi nechať Váš koment a ja len dúfam, že si privlním ľudí na stejnej vlne :)
Tak zatím pa
♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára