A je to tu.
Zrazu sa zdá ako nezastaviteľne rýchlo čas preletel pri spomienkach keď sme o druhej hodine ráno nosili urevané novorodeniatko v náručí a pýtali sa "Pane Bože do kedy bude trvať toto obdobie?!"
Pri ostrieľaných skúsenostiach priateľov "Minimálne rok..." sa to zdal ako nepredstaviteľný príbeh, ktorý určite neprežijeme...
A dnes sú tieto spomienky nielen tak vzdialené a zaprášené, ale začínajú sa snáď pretáčať na
"Nie, ostaň ešte v mojom náručí, prosím..."


