Bol to úplne nevinný dotaz od známeho, ktorý mi pripomenul koľko je to rokov, čo som odišla zo Slovenska.
Je to celá dekáda přátelééé neuveriteľných plných, šťavnatých krásne odžitých 10 rokov!!!
Moje začiatky boli bláznivé, dnes z pohľadu matky rozumiem prečo sa rodičia tak báli, a hoci uznávam, že to bolo priam šialené, som na to odvážne dievča veľmi hrdá.
Po maturite som kúpila letenku jednosmernú prosím pekne...do Anglicka, kde som našla prácu Au-pair cez internetový portál "pokec" ešte z domu. Áno, takto šialene nezodpovedne som sa vrhla do rúk cudzím ľuďom, čo mohli byť zabijaci, organizavaná mafia na predaj bieleho mäsa ale ja som cítila, že je to moja šanca, že musím. Neskutočne ma to ťahalo za hranice Slovenska a vedela som, že z bezpečného hniezda rodičov, musím odísť inak nikdy nevyrastiem, nedospejem, nerozprestriem krídla.
Tak neskutočne som túžila navštíviť miesta zo zahraničných videoklipov, zo seriálov, túžila som zažiť život a priateľov ako z Beverly Hills 90210, chcela som byť samostatná, naučiť sa žiť sama, mala som to v sebe už od mala, ten hlad po poznaní, cestovaní, skušaní a neskutočne veľa odvahy, odhodlania a optimizmu. (Kde sa to podelo, však.. hahaha)
Do dnes tvrdím, že najlepšia škola je život sám, cestovanie, žiť mimo rodinné kruhy, osamostatniť sa, pochopiť silu peňazí ako prídu a nie len ako odídu.
Slovensko som opustila ako 18 ročná a od vtedy som žila v Anglicku, Českej republike, chvíľu v Taliansku a teraz v Portugalsku, obcestovala som Európu a nakukla do Ameriky či Cuby. Plním si sny a snažím sa žiť naplno, nečakám na správny moment, ten je totiž každý jeden!!!
Čo bude ďalej netuším, viem, že toto určite nie je náš prístav života a brzo zdvihneme kotvy a kto vie, možno sa vrátim do mojej rodnej zeme... Nevadilo by mi to. Máme krásnu prírodu, dobrých ľudí, krásne tradície a hoci som zažila rôzne kultúry, stále mi je najbližšia tá naša ♥
Ak toto číta ten môj známy, Honzík, opýtal si sa ma, či mi Slovensko nechýba a dala som ti diplomatickú odpoveď, že človek sa snaží byť šťastný vždy tam kde je a získať z toho najviac ako sa dá, niečo v tom zmysle... Tak som si potom spomenula, pretože ako vidíš, tvoj dotaz mi ostal hlavou rotovať dlhšie...
Je to pár týždňov, čo som bola s malým v parku, keď zaostrím zrak na cestu ktorou prechádzal slovenký kamión popísaný slovenskými sloganmi, so slovenskou ŠPZ a teda asi aj slovenským vodičom a keby som nemala malého na tých preliezkach prisahám Bohu, že by som sa za tým kamiónom rozbehla a zastavila ho, pána vodiča poprosila či môže zísť na kus reči, strašne ho vyobjímala a asi sa strašne rozplakala, pretože už len pri tejto predstave mi idú slzy z očí prúdom. Čo robí slovenský kamión tu na konci Európy v našom meste? Zdalo sa mi to neskutočné...
Viem, znie to asi nepochopiteľne, ale verím, že všetci, ktorí raz opustili svoju rodnú zem a išli do sveta ma pochopia, pretože niekedy si človek len nechce priznať ako veľmi mu chýbajú tie všedné veci ako je len hodiť reč vo svojom materinskom jazyku, keď je tak strašne ďaleko od domova a nemá možnosť sa tam vrátiť ani na prázdniny.
Ale verím, že aj to sa čo nevidieť napraví a cestovanie nám bude opäť dostupnejšie.
Za 10 rokov som dospela z dievčatka na ženu, matku a manželku.
Spoznala som kus sveta, učím sa jazyky, nové tradície a stále jasnejšie vidím to, čo chcem v živote dosiahnuť.
Spomienka na prežitých 10 rokov je krásna, je snáď všetkým o čom som ako tá malá holka snívala sediac na gauči v rodinnom hniezdočku.
Ďakujem rodičom, že pri mne stáli a stoja a pomáhajú mne a mojej rodine do dnes. Nie vždy to bolo ľahké, no práve tie pády sú tak obohacujúce a oči otvárajúce, že sme za ne vlastne vďační.
Verím, že už čo nevidieť budú môcť opäť vybozkávať ich malého vnúčika a spoločne si pripijeme na život taký, aký je, pretože je krásny so všetkým čo dáva aj berie.
Veľmi vďačná som aj mojim anjelom, pretože majú so mnou veľa práce a robia ju dobre!
Ďakujem za to, aká som, pretože by som nemenila.
Snívajte, chojte za svojimi snami, nečakajte.
Z pádu sa vždy postavte a ostanete ešte silnejší ako predtým.
Stojí to za to, žiť, nie len prežívať.
♥
Moje začiatky boli bláznivé, dnes z pohľadu matky rozumiem prečo sa rodičia tak báli, a hoci uznávam, že to bolo priam šialené, som na to odvážne dievča veľmi hrdá.
Po maturite som kúpila letenku jednosmernú prosím pekne...do Anglicka, kde som našla prácu Au-pair cez internetový portál "pokec" ešte z domu. Áno, takto šialene nezodpovedne som sa vrhla do rúk cudzím ľuďom, čo mohli byť zabijaci, organizavaná mafia na predaj bieleho mäsa ale ja som cítila, že je to moja šanca, že musím. Neskutočne ma to ťahalo za hranice Slovenska a vedela som, že z bezpečného hniezda rodičov, musím odísť inak nikdy nevyrastiem, nedospejem, nerozprestriem krídla.
Tak neskutočne som túžila navštíviť miesta zo zahraničných videoklipov, zo seriálov, túžila som zažiť život a priateľov ako z Beverly Hills 90210, chcela som byť samostatná, naučiť sa žiť sama, mala som to v sebe už od mala, ten hlad po poznaní, cestovaní, skušaní a neskutočne veľa odvahy, odhodlania a optimizmu. (Kde sa to podelo, však.. hahaha)
 |
| S bratom, taka dosť vyjadrujúca fotka ja taká šiši a on totálne otrávený z tej bláznivej sestry! Cesta do Talianska autobusom 2009 |
Do dnes tvrdím, že najlepšia škola je život sám, cestovanie, žiť mimo rodinné kruhy, osamostatniť sa, pochopiť silu peňazí ako prídu a nie len ako odídu.
Slovensko som opustila ako 18 ročná a od vtedy som žila v Anglicku, Českej republike, chvíľu v Taliansku a teraz v Portugalsku, obcestovala som Európu a nakukla do Ameriky či Cuby. Plním si sny a snažím sa žiť naplno, nečakám na správny moment, ten je totiž každý jeden!!!
Čo bude ďalej netuším, viem, že toto určite nie je náš prístav života a brzo zdvihneme kotvy a kto vie, možno sa vrátim do mojej rodnej zeme... Nevadilo by mi to. Máme krásnu prírodu, dobrých ľudí, krásne tradície a hoci som zažila rôzne kultúry, stále mi je najbližšia tá naša ♥
Ak toto číta ten môj známy, Honzík, opýtal si sa ma, či mi Slovensko nechýba a dala som ti diplomatickú odpoveď, že človek sa snaží byť šťastný vždy tam kde je a získať z toho najviac ako sa dá, niečo v tom zmysle... Tak som si potom spomenula, pretože ako vidíš, tvoj dotaz mi ostal hlavou rotovať dlhšie...
Je to pár týždňov, čo som bola s malým v parku, keď zaostrím zrak na cestu ktorou prechádzal slovenký kamión popísaný slovenskými sloganmi, so slovenskou ŠPZ a teda asi aj slovenským vodičom a keby som nemala malého na tých preliezkach prisahám Bohu, že by som sa za tým kamiónom rozbehla a zastavila ho, pána vodiča poprosila či môže zísť na kus reči, strašne ho vyobjímala a asi sa strašne rozplakala, pretože už len pri tejto predstave mi idú slzy z očí prúdom. Čo robí slovenský kamión tu na konci Európy v našom meste? Zdalo sa mi to neskutočné...
Viem, znie to asi nepochopiteľne, ale verím, že všetci, ktorí raz opustili svoju rodnú zem a išli do sveta ma pochopia, pretože niekedy si človek len nechce priznať ako veľmi mu chýbajú tie všedné veci ako je len hodiť reč vo svojom materinskom jazyku, keď je tak strašne ďaleko od domova a nemá možnosť sa tam vrátiť ani na prázdniny.
Ale verím, že aj to sa čo nevidieť napraví a cestovanie nám bude opäť dostupnejšie.
Za 10 rokov som dospela z dievčatka na ženu, matku a manželku.
Spoznala som kus sveta, učím sa jazyky, nové tradície a stále jasnejšie vidím to, čo chcem v živote dosiahnuť.
Spomienka na prežitých 10 rokov je krásna, je snáď všetkým o čom som ako tá malá holka snívala sediac na gauči v rodinnom hniezdočku.
Ďakujem rodičom, že pri mne stáli a stoja a pomáhajú mne a mojej rodine do dnes. Nie vždy to bolo ľahké, no práve tie pády sú tak obohacujúce a oči otvárajúce, že sme za ne vlastne vďační.
Verím, že už čo nevidieť budú môcť opäť vybozkávať ich malého vnúčika a spoločne si pripijeme na život taký, aký je, pretože je krásny so všetkým čo dáva aj berie.
Veľmi vďačná som aj mojim anjelom, pretože majú so mnou veľa práce a robia ju dobre!
Ďakujem za to, aká som, pretože by som nemenila.
Snívajte, chojte za svojimi snami, nečakajte.
Z pádu sa vždy postavte a ostanete ešte silnejší ako predtým.
Stojí to za to, žiť, nie len prežívať.
♥
 |
| S bratom, leto 2009 Taliansko, jedna z našich posledných spoločných rodinný dovoleniek |
 |
| S maminou, vraj sa podobáme, čo myslíte? :) Leto, Taliansko 2009 |
 |
| S ocinom a bratom leto 2009, Taliansko |
 |
| Jedno z najkrajších období na ktoré nesmierne rada spomínam, pretože áno aj takto som si splnila sen. Milujem tanec a podarilo sa mi pretancovať do tej najlepšej Salsa tanečnej skupiny v Prahe Nosotros! Skvelí ľudia, priatelia, ktorí ostali do dnes, skvelé dni a tréningy plné hudby a radosti. Môjmu srdcu veľmi blízke Ďakujem |
 |
| Dnes už môj milovaný manžel, si sem pre mňa prišiel do Talianska, či by som s ním chcela skúsiť žiť. Jeden z najrozhodnejších momentov v mojom živote. Veľmi ho ľúbim ♥ |
 |
| Cuba, má rozhodne tie najnádhernejšie pláže a najpriezračnejšiu vodu čo som kedy videla. Prekrásne, absolútne nebo. |
 |
| Naša malá, intímna svadobná ceremónia na Cube, len o nás dvoch, tak ako sme túžili. |
 |
| A klasická slovenská svadba pre priateľov a rodinu na salaši |
 |
| My a fazuľka |
 |
| A dnes si už píše vlastný príbeh táto malá nádherná dušička sama ♥ |
Veľmi ťa obdivujem.... ako si odišla preč... aj ja som kedysi chcela odísť, ale na Slovensku ma udržala moja práca, ktorú milujem a vysoká škola, ktorú som si chcela dokončiť.... keby som nenašla vo svojej práci, asi by som odišla... ale takto to asi malo byť :-)
OdpovedaťOdstrániťVeľmi sa mi páči veta Plním si sny a snažím sa žiť naplno, nečakám na správny moment, ten je totiž každý jeden!!! A máš pravdu, správny moment, je len jeden, lepší už nepríde :-)
A tohto sa držím aj ja: Z pádu sa vždy postavte a ostanete ešte silnejší ako predtým.... Všetko zlé je na niečo dobré a len čas ukáže, že prečo sa to zlé stalo.... .
Veľmi ma inšpiruje tvoj blog, hlavne kozmetikou, ako som už písala... mala som stálu dodávateľku našľahaného bambuckého masla, ale prestala tvoriť a to ma nakoplo, aby som si niečo vytvorila, čo tak veľmi milujem, sedí mojej pokožke a nechcem to vymeniť... tak som začala surfovať po nete, hľadať infošky a recepty... Zatiaľ som len začiatočník, ale baví ma to :-) Robím ju hlavne pre seba, moju rodinu a pre známych.... predávať ju nepredávam, nakoľko predaj vlastnej kozmetiky v EU vyžaduje najprv rôzne povolenia a naťahovačky sa s papiermi... a nakoniec človek neprejde skúškami ako tá moja dodávateľka... tak ju viac robím pre seba a ako darčeky :-) Aj cenovo je to oveľa lacnejšie ako drogerková kozmetika a je to aj zdravšie :-)
Veľmi ti fandím a milujem tvoj blog :-* Papa :-)
Ahoooj Marti!! Jeeej, ty si taka povzbudiva, dakujem ti velmi pekne!!
OdstrániťAno, castokrat sa nechavam motivovat zivotmi a skutkami ostatnych ludi, tam som sa asi naucila, ze vela ludi castokrat o niecom sniva, po niecom tuzi ale z dovodu milionu vyhovorie to nikdy neskusia...taka jednoducha vec, kamaratka sa straaaasne chcela naucit salsu ale nikdy to neskusila, ze jej by to neslo..ako to predsa moze vediet kym neskusi, vsak?
Treba skusit vsetko po com tuzime a k comu mame moznost. My sme napr. chceli zit pri mori, alebo dobre teda ja...manzel pri mori vyrastal....no a az teraz ked som si to zazila viem ze to ma pozitiva ale su tu aj negativa a tak si mozem na stare kolena povedat, skusila som, zazila som a neostali mi nenaplnene sny, ze moj zivot mohol byt lepsi...Presne pre toto je pre mna dolezite, vyskusat to, po com tuzime...aby nam neostali nenaplnene predstavy, ze sme sa mohli mat lepsie v inom zamestnani, v inej krajine atd...
Vidis, motivaciu k vyrobe kozmetiky mame podobnu...my ako sme sa prestahovali a ja som nerozumela zlozeniu ci pribalovym letakom, na internete som toho moc nenasla, proste som sa nasrdila, ze si to vyrobim sama, chytilo ma to a vyrabam nam takmer vsetko. Je to lacnejsiu urcite z dlhodobeho hladiska, pretoze clovek si tym chrani zdravie aj krasny vzhlad :)