piatok 2. septembra 2016

Naše novinky...pohřbili sme korporácie...píše sa u nás kniha!

zdroj google


zadaj kľúčové slová tohto príspevku:
rodina
korporácia
fajka
kniha

Vy vlastne asi neviete čo sa u nás teraz deje...tak pekne od začiatku..



V pondelok malý nastupuje do Lesnej škôlky. Keby sme tam nezavítali už tento štvrtok, možno by som popisovala pocity nervozity. No ja som si to oplakala už v stredu večer. 
Moje mláďatko ide do sveta...teda lesa. To je jedno, proste opúšťa 24 hodinovú náruč matky a absolútneho bezpečia a bude sa potýkať s nástrahami ako divoký ježek uprostred cesty, klacek v oku, piesok vo vlasoch, prvé strkanice od rošťákov a ťahanie za vlasy tajnej lásky.

Môj malý nevinný chlapček rastie.
Opúšťa ma.
A ja jeho tiež. 
Na 8 hodín.

Áno! Po 3,5 ročnej rodičovskej dovolenke sa vraciam do pracovného nasadenia. 
Ešte lepšie je, že som si splnila tak dávny príšľub a to...že môj slávnostný návrat rozhodne nebude do korporátneho kresla, hell no!!

Ale funguje to! Ten Universe, sila myšlienok, energií...všetko to funguje. Len musíte pre to niečo aj robiť. A že som robila...výroba prírodnej kozmetiky, šitie hračiek a dekorácií na Fleru, predaj portugalských vecičiek a pohřbené Tri Sudičky, neviem koľko ďalších projektov ktoré som verila, že zmenia môj život. Bohužial nezmenili, možno ešte nie je môj čas...
Ale vďaka všetkému čím som si prešla som zistila čo ma baví, čo mi ide a čomu by som sa chcela venovať profesne. 

Znie to tak jasne a čiste...ale to len na obrazovke. Chcem tým povedať, že idem aspoň smerom, kde mi práca dáva zmysel, dostanem priestor na realizáciu a prepojenie toho čo ma baví do profesnej roviny a to mi zatiaľ stačí.

Zmluva je podpísaná, plný úväzok, 5 dní v týždni, 8 hodín odovzdaných zmysluplne  (verím tomu).

Ostrieľaní rodičia si hovoria...tak ty ideš do práce a čo malý?

Nooo...motivačný príbeh začína...

Povedala by som, že do teraz sme si žili veľmi pohodlne, to ale nie je náš prípad. Za posledné 3 roky sme mali neskutočné pády a postaviť sa z nich na nohy nebolo jednoduché.  Ale našli sa dvaja ľudia súdený si, milujúci sa a v najhoršom sme najsilnejší.
Po príchode späť do Prahy sme verili v dobré...
Je to už rok, čo sme sa vrátili a tak som len tak do vetra poznamenala...
"Kde po tom roku sme a kde sme si mysleli, že budeme..."

Mysleli sme, že budeme v stabilnej finančnej situácii, rozmýšľali sme už aj nad kúpou domku a ďalším potomkom.

Ešte nie je čas...opäť...zdá sa.

Manžel pracuje v korporáciách cez 20 rokov. 
Je to profesionál, Leader, ktorý sa dnes už často nevidí.
On totiž skutočne pracuje...
Svoju prácu myslí vážne...
Nikdy nešplhal cez známosti ani networking.
Nezneužíval prácu ostatných a stál za svojimi ľuďmi.
To sa ale dnes už nenosí...

zdroj google

A po narodení našeho syna on sám nedokázal ďalej znášať absurditu korporátneho sveta a vedenia, ktoré je skôr ako zbor psychopatov z Bohnic, než vysokého managementu.

Čo sa dá čakať od detí, z ktorých sa stanú manageri po roku či dvoch, či aj kratšej dobe, či cez kvalitnú fajku ...povedzme si na rovinu...už ani tie korporácie nie sú čo bývali.
Kedysi to malo aspoň dáku úroveň, hierarchiu, reálne ciele a rozumné vedenie.

Pardon ale nosiť nákupi šéfke domov...? Prosím?
Fajka ženatému šéfovi na zadnom sedadle v podzemných garážach?
Zhúlený "inžinier"?
Team buildingy a.k.a orgie

zdroj google

Ako sa má tomuto postaviť človek s rodinou, hodnotami a dôstojnosťou.
Proste to už ďalej nešlo...nemohol on ani ja.
Už len počúvať tie nechutné príbehy ľudí, ktorí zdá sa nemajú špetky rozumného úsudku, úctu k sebe samotným...Tŕpla som s čím príde domov dnes...

Korporácia ponúka pohodlný život, komfort ale nie je to vyvážené tým, čo vám berie.

Rozhodli sme sa teda zobrať život do vlastných rúk.
A tak píše.
Hoci mal rozpísanú srdcovku...prehovorila som ho, nech spíše všetky tie neskutočné príbehy,ktoré mu skrížili cestu počas dlhej pôsobnosti v korporáciách.
Kniha je už takmer hotová...
Prechádza korektúrami spisovnej angličtiny.
Oslovujeme prvých vydávateľov.
Premýšľame nad grafikou.

15 príbehov
100strán
1 kniha
Založené na skutočných udalostiach!

Áno, uhádli ste, robím mu už teraz promo!
:D


A tak ostal manžel doma aby dokončil knihu, ktorá ho snáď posunie ďalej a otvorí nové príležitosti (samozrejme okrem toho, že sa z nás konečne stanú tí milionári...ha ha)
Venuje sa malému a ja pracujem.

Chcem aby bol šťastný, veď o to ide keď ste s partnerom na celý život, nie?
Ak si šťastný ty, som aj ja a ten zbytok príde, stane sa v správny čas.

Takže ak máte tipy na grafikov, kresličov, vydavateľov a čokoľvek, čo by nás mohlo zaujímať, neváhajte mi napísať na gahmgahm007@gmail.com

Nezabudnite pracovať na vašich snoch, tie sú totiž váš život. Niekedy je cesta k nim zdĺhavá, niekedy si neveríte, máte strach, neisté výsledky a budúcnosť...ale už len to, že to skúsite, je vaša životná lekcia, je váš splnený sen!

Vaša
Bea


8 komentárov:

  1. Waw to už je rok? Úplně si vzpomínám jak jsem se nemohla dočkat dalšího příspěvku z vaší cesty do Čech:-) Jste úžasní, na knihu se těším:-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Jani, ja tomu tiez neverim! Ved ja asi posledny pol rok kazdemu hovorim, ze su to 4 mesiace co sme sa vratili... :D

      Odstrániť
  2. Super počtení, držím palce, ať se vám už jen daří a jste šťastní!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujeme krásne, šťastní hádam sme a dariť sa snád bude hehe, sme nákazlivo pozitívny :D

      Odstrániť
  3. Gratulujeeeeeem a držím palce pri vydaní. Ja dokončujem rukopis svojej prvotiny a tiež plánujem začať oslovovať vydavateľov (:

    www.danielainthelibrary.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujeme a díky za link na blog, vyzera zaujímavo! A o čom je tvoje veldielo? :D

      Odstrániť