pondelok 5. septembra 2016

Milestone...škôlkár ♥


A je to tu. 
Zrazu sa zdá ako nezastaviteľne rýchlo čas preletel pri spomienkach keď sme o druhej hodine ráno nosili urevané novorodeniatko v náručí a pýtali sa "Pane Bože do kedy bude trvať toto obdobie?!"
Pri ostrieľaných skúsenostiach priateľov "Minimálne rok..." sa to zdal ako nepredstaviteľný príbeh, ktorý určite neprežijeme...
A dnes sú tieto spomienky nielen tak vzdialené a zaprášené, ale začínajú sa snáď pretáčať na
 "Nie, ostaň ešte v mojom náručí, prosím..."


Ráno som vybehla do mokrej trávy za domom nazbierať, čo príroda v tomto ročnom období ponúka.
Nenapadlo ma nič lepšie do Lesnej škôlky ale myslím, že to do prírodného konceptu aj zapadá.



Prvý oficiálny deň v škôlke bok krásny, privítanie v rannom kruhu na terase, svačinka a obed na čerstvom vzduchu, rituál prijímania nových detí a zvítanie sa so stálicami.
Dnes som ostala s ním, potreboval to a priznám sa, že tak trochu aj ja. Nabrať istotu, že to bude fajn.
Neviem ani kde začať. Už miesto samotné je tak čarovne upokojujúce, že z vás padnú všetky obavy, nervozita. Hoci som si to oplakala asi na dva dni, veď predsa moje prvé mláďa opúšťa 24 hodinovú náruč absolútneho bezpečia svojej matky. 




Myslím, že príroda má na deti skutočne regeneračné schopnosti. Chvíle trucu a odlúčenia sa od kolektívu opäť spojili dobrodružné misie okolo striedmeho lesného potôčika, vyhľadávanie konárov a skákanie po kameňoch.
Mne pohľad na jeho spokojnú vysmiatu tvár len hladil dušu a našeptával, že to bude všetko v poriadku a sme na to obaja pripravení.



Lektori ma opäť len utvrdili v tom, čo už sama dávno viem ale akosi odmietam prijať...že on bude v poriadku a je to skôr vnútorný pocit matky...dovoliť ho nechať ísť, dôverovať mu, dať mu krídla slobody.

Som neskutočne vďačná, že v našej škôlke je tak úžasný adaptačný program a dovolia tam matkám ako aj ja, ostať a nabrať dôveru v nich, v miesto, v program, deti...
Je až zvláštne ako mi odľahlo a viem, že aj keby malý za nami na chvíľu plakal, nájdu si k nemu cestu, prístup, podporia ho, objímu ho, poláskajú keď bude treba...



Na záver by som sa rada opýtala, či sú tu aj mamky, ktoré by sa  radi dozvedeli o koncepte, príprave a celkovom živote v Lesných škôlkach viac, aby som vedela, či mám na toto téma písať články.
Ak by ste mali konkrétne dotazy, neváhajte mi napísať a rada ich zodpoviem.

O ktorú presne škôlku ide v našom prípade nebudem spomínať z akýchsi bezpečnostných dôvodov, ak mi rozumiete.

A aký bol váš prvý škôlkový či školácky deň?
Ako ste to prežívali vy a vaše deťúrence, povzbuďte ma, že nie som jediná citlivka! :)

Majte sa zatím krásne
Vaša B








4 komentáre:

  1. Krásně napsané, ukápla mi slza. Lesní školku celkem zavidím, u nás nic takového není. Tak hezky užívejte a zvládněte to odloučení lehce :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahooj, tiež som čítala tvoj príspevok a tak isto slza ukapla :D Ale je fajn,ako ideme cez to iste viacere mamky a aspon takto mozeme zdielat aj nase starosti a nie sme v tom same :)
      Dnes som ho uz nechala sameho tak presne mi manzel povedal, ze congratulations prave si pretrhla pomyslnu pupecnu snuru ♥

      Odstrániť
  2. Krásný to tam má, neboj se on to všechno parádně zvládne! A ta školka, jen tiše závidím! U nás samozřejmě nemožné, našli jsme školičku pro 12 dětí s montessori stylem, tak alespoň něco...ale ta vaše lesní školka je opravdu perfektní!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Mamazavoudou :)
      škôlka je opravdu v krásnom priestore uprostred lesa, s potôčikom...no nádhera. Adaptácia ide ešte stále trošku ťažšie hlavne po ránu...po obede sa už hrá s deťmi a vyzerá spokojne, len to ranné lúčenie je stále trošku melodramatické :D
      Montessori je tiež úžasný systém vedenia detí, tiež som chcela ale kôli očkovaniu to nebolo bohužiaľ možné :) Vlastne sme nemali moc na výber, než práve lesnú škôlku

      Odstrániť