Sťahovanie cez pol Európy deň 1.

Dva dni balenia, upratovania, vyhadzovania, triedenia...ulepkaná, upotená, viečka mi už padali o deviatej večer. Druhý deň nakladáme zvyšky čo kde popcháme do kufra a vyrážame cez pol Európy.

Ako zvládnuť presťahovať trojčlennú rodinu s mačkou, psom, králikom a kvetinkou v malom aute a nezblázniť sa pri tom...

Áno, áno nečakané a neplánované sa už stáva realitou. Balím...vyhadzujem oblečenie, triedim čo ostáva čo sa asi zmestí do kufra, stále mi to ale dáko nedopína...halóó, veď to je ten desivý odchod, ktorý si tak strašne nechcela!! Kde sú slzy, bôľ na duši, tá prázdnota... moje emócie sú asi mŕtve

Auto zbalené, fotky na pamiatku pofotené ale stále nevyšla ani jedla slza. Mám snáď horúčku?? To predsa nie je normálne...ja milovnica oceána, pláže, opúšťam svoj raj a ani slza mi neukápne??

Vyfotím si radšej aj tú poštovú schránku, lebo sa ani nenadejem a nebudem si ju vedieť v spomienkach vybaviť! Najradšej by som si pamätala každý strom a susedný dom. 

Ach Božíínku, moja budúca nevesta prišla... lúčim sa s jej tatom, stále ani slza...volá deti nech si k sebe sadnú, že ich vyfotíme na pamiatku. Je to tu, začína sa mi chvieť brada ale držím sa, aký sú len sladký...Helena ku mne pribehne,, padám do koliem aby som ju objala, vybozkávala, naposled pohladila tie kučierky....už som zlomená, už roním slzu za slzou, srdce mi zviera a jej otec hovorí so zaťatými zubami a červenými, uslzenými očami, že sa snáď ešte navštívime.

Usadáme do auta, aby mi nebolo ľúto, že mám príliš veľa miesta (ha ha), prichýlila som k sebe aj kvetinku, ktorá s nami cestovala aj z Čiech do Portugalska. Priznávam sa, nerobí mi problém vyhodiť oblečenie, moje kreatívne pomôcky na šitie atď, ale nedokážem vyhodiť nič čo dýcha a žije.

Cesta je dlhá, dnes je to zhruba 9 hodín na ceste. Prechádzame cez Španielsko a začiatok Francúzska, kde ostávame nocovať v sieti Ibis Budget hotelov. Izby sú čisté, nábytok nový, kúpeľne čisté a za noc je to okolo 40 Eur, líšiac sa od sezóny a typu izby. Úplne nám to stačí. Za zvieratá sa platí 10Euro extra, ale niekedy vás nechajú prejsť a neúčtujú nič a niekedy sa dajú prepašovať cez okno ak ste na prízemí alebo cez požiarne schodisko... tedaaa my to SAMOZREJME takto nerobííííme

Dlhé cestovanie je vyčerpávajúce nielen pre nás ale aj našich miláčikov. Cicu sme držali na vodítku a celú cestu pekne sedela na zadnom sedadle a driemala. Lela je trošku živšia a jej znudenosť je dosť viditeľná, králik Pene je v prepravke so senom, vodou a jedlom. Pravidelne zastavujeme aby sme sa pretiahli my aj naša zoo. Cicu berieme von na vodítku nech sa prebehne a nadýcha čerstvého vzduchu, dostanú napiť a ponúkneme jesť ale to väčšinou odmietajú. 

Ešte, že majú jedna druhú

♥

Na Ibis sme dorazili okolo deviatej hodiny večer. Keďže Duracelka bola takmer celý deň uviazaná k autosedačke, na izbe bol jak neriadená strela! Nemôžem uveriť, že nemá ešte ani tri roky a je tak odvážny furt niekde šplhať, liezť, všetko chce vidieť a vedieť. Vyzliekol sa, že ho mám osprchovať, no prosím pane jak si rozkážete ha ha. Liezol po posteliach hore dole, lietal izbou. Cestu zvládal prvý deň dobre, spievali sme si, mal vela knižiek, autíčok, pozorovali sme kravičky z okna, no vymýšlali sme čo sa dalo.

Dnešná večera je bohužial taká, no akoby som to....príšerná... brucho ma bolí ešte teraz...čínske nudle, neviem či to bolo polievka či hlavné jedlo a v žalúdku sa mi to bude rozkladať ešte asi týždeň...

Je po jedenástej hodine večer a idem si už ľahnúť. Som rada, že som ešte dokázala spísať emócie z dnešného dňa a tých predošlích a nemôžem veriť, že už zajtra bude Portugalsko len spomienkou. Ale nádhernou.

Máme pred sebou ešte dva dni cesty, tak ostante s nami a držte palce nech všetko dobre dopadne!

Adeus

Na cestách deň 2. - Cica v hlavnej úlohe

Na cestách 3, deň - nekonečná noc, zvratky a zemé česká