Jeden z tych dni ked "padam na hubu" a len co dovriem jedny dvere,
utekame hned do dalsich...ale nevadi,aj take dni su.Hlavne,ze mame stale
cas vyzametat chodniky,vsak... :-)
Ps: vo vlaku bola mamicka s uplakanym dievcatkom vo veku snad jeden
rok...sedeli sme dalej a len som pocula vystresovanu mamku "prestan
uz!prestan!tak dost prestan!!nie si tu sama prestan uz!!!"
..so mnou to
uz lomcovalo, tak sme si k nim prisadli, tak velmi som jej chcela dat
slova podpory, utechy,ze je to v
poriadku ked mala mrnka. Je zrejme unavena, otravena,a ma narok na svoje
nalady,tak ako aj my. Ale nedokazala som to..je predsa divne prihovorit
sa cudzej zene, a este jej snad radit...ked sme odchadzali,nase pohlady
sa stretli, podisla som k nim a povedala nech sa netrapi ci to ostatnym
vadi, je to miminko,aj my sme boli a plakali sme...je to uplne v
poriadku. Ze je malicka uzasna a ona tiez, pohladila som ich a isli
sme....ale keby som nabrala odvahu a dokazala ju podporit v tej chvili
viac, ked myslela,ze sa na nu ludia snad pre plac miminka
hnevaju...zrejme by jej to pomohlo viac. Zeny,stojme pri sebe, podavajme
si pomocnu ruku, podporu,uctu, energiu...dnes podám ruku ja tebe, a zajtra
ty mne... :-) pekny den
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára